e-mail:
 infobox@ponuka.net

  

Klávesnica budúcnosti, klávesnica snov – klávesnica Optimus
Keyboard Optimus - revolution in computing
Keyboard Optimus - profile
Na internete sa objavil koncept klávesnice budúcnosti nesúci názov Optimus. Najväčšie ruské dizajnové štúdio kreatívne zasiahlo do kusa hardvéru, ktorý sa už roky nezmenil – do klávesnice. 
Keyboard Optimus - Detail special keyFúzia klasickej klávesnice a nových technológií a dizajnu má veľkú šancu na úspech a už možno budúci rok sa bude dať bežne kúpiť.

Ak sa pozrieme do minulosti, zistíme, že klávesnice napriek tomu, že je to azda najpoužívanejšie zariadenie, prešli iba kozmetickými zmenami. Keyboard Optimus - Detail Enter key Ruské dizajnové štúdium Art. Lebedev v týchto dňoch prežíva svojich povestných 15 minút slávy. Zaslúžilo sa o to koncepciou klávesnice (blízkej) budúcnosti. Autori odstránili jeden zo základných nedostatkov súčasných klávesníc – potrebu ich lokalizácie a často nevedomosť používateľa, čo sa po stlačení klávesu na obrazovke zjaví. To všetko rieši klávesnica Optimus.

Pod každým klávesom sa totiž skrýva malý plnofarebný OLED displej, ktorý používateľovi napovie aktuálnu funkciu príslušného klávesu. Kláves označený písmenom A na klasickej klávesnici totiž znamená niečo iné v textovom editore (písmeno A), iné v Photoshope (nástroj kurzor), iné v hre Quake (pochod vpred) a úplne iné pri prepnutí rozloženia klávesov z anglických napríklad na ruské. Toto v prípade klávesnice Optimus riešia OLED displeje skryté pod priehľadným krytom klávesu. Programy kompatibilné s klávesnicou Optimus by mali na mieste klávesov teda zobraziť aktuálne kódy HTML či matematické funkcie pre daný kláves - blúdenie v tabuľke znakov v prípade, že budete mať zvolené písmo Wingdings, takisto už nehrozí. Autori sľubujú, že širokú podporu programov pre klávesnicu by mal zabezpečiť voľne prístupný SDK.


Klavesnica Optimus pre Normálny režim práce, pre Photoshop a pre hráčov Quake.

  
 


 

Tríciové nukleárne batérie s výdržou až desať rokov
Keďže akumulátorové batérie patria pri mobilných telefónoch (najmä 3G), ale aj v prípade iných mobilných zariadení, k najslabším článkom prevádzkyschopnosti, niet divu, že výrobcovia hľadajú riešenia na zvýšenie energetickej kapacity batérií, aby bolo možné operačné časy predĺžiť. Veľa sa v tejto súvislosti spomínajú palivové články, na prahu komerčného využitia je niekoľko druhov technológií, vrátane tých, čo spaľujú vodík.

Nie je však vodík ako vodík. Ten, ktorý všetci dobre poznáme, je ľahký vodík (prócium), ktorého jadro tvorí len protón. V pomere 1:5000 k ľahkému vodíku sa v bežnej vode vyskytuje ťažký vodík (deutérium, D) obsahujúci okrem protónu aj neutrón a ešte omnoho zriedkavejšie sa vyskytuje izotop vodíka trícium (T), označovaný aj ako superťažký vodík (protón + 2 neutróny). Tento izotop s trojnásobkom atómovej hmotnosti ľahkého vodíka sa neblaho preslávil spolu s deutériom tým, že tvorí hlavnú náplň termonukleárnej (vodíkovej) bomby.

Trícium je samo o sebe rádioaktívne, vyžaruje tzv. lúče beta, čo je vlastne korpuskulárne žiarenie zložené z elektrónov. A práve táto jeho vlastnosť inšpirovala vedcov University of Rochester v New Yorku a University of Toronto k vývoju unikátnej batérie. Princíp batérie je založený na zachytávaní elektrónov z trícia ako betažiariča na polovodičovej platničke s veľkým povrchom tak, že sa generuje elektrický prúd. Ide o podobný princíp ako u fotovoltaických článkov a autori vynálezu ho pomenovali „betavoltaickým“. Licenciu na technológiu tríciových nukleárnych batérií vlastní spoločnosť BetaBatt.
Parametre, ktorá vedci v súvislosti s batériami udávajú, sú unikátne – viac ako 10 rokov prevádzky bez dobíjania (odhliadnuc od toho, že nejde o dobíjateľné články) a veľký energetický výkon predurčuje ich aplikáciu primárne v iných oblastiach než sú mobilné telefóny, alebo notebooky. Mohli by sa uplatniť napr. v kardiostimulátoroch a iných implantátoch, čím by sa obmedzili, až eliminovali dnešné chirurgické zákroky nutné kvôli výmene batérií. Obavy z rádioaktivity nie sú namieste, pretože beta žiarenie z trícia je veľmi mäkké a nie je nijaký problém ho odtieniť. Prekážku preň predstavuje aj obyčajný list kancelárskeho papiera.

Na komerčné využitie si ale budeme musieť ešte nejaký čas počkať, výsledky výskumu sú však údajne veľmi sľubné. 

 
 

Niektoré vína ničia vírus chrípky

Niektoré druhy vína dokážu podľa talianskych vedcov blokovať vírus chrípky. Vo víne sa nachádza molekula resveratrolu s antivírovými účinkami, ktorý chrípku likviduje.

Resveratrol sa vyskytuje hlavne v šupkách nezrelých bobúľ červeného vína, v koreňoch niektorých bylín a v určitom množstve aj v červenom víne.
Doteraz nie je známa žiadna účinná látka proti chrípke, pretože vírus chrípky dokáže rýchlo mutovať. Preto je taliansky objav dôležitý.
„Zistili sme, že resveratrol pri kontakte s infikovanými bunkami blokuje tvorbu enzýmu, ktorý je zodpovedný za šírenie a ďalší vývoj vírusu v tele,“ povedal vedúci vedeckého týmu Enrico Garaci.
Pri laboratórnych pokusoch poklesla miera úmrtnosti infikovaných myší o 60 percent, ak požili resveratrol. Vedci chcú jeho účinnosť overiť aj na ľuďoch.

 
 
Pozlátené nanoguľôčky a laser – zbraň proti rakovine?

Americkí vedci skúšajú netradičných pomocníkov pri ničení zhubných buniek. Sú nimi pozlátené kremíkové nanoguľôčky a paprsky lasera s vlnovou dĺžkou okolo tisíc nanometrov. Ich účinok si overili na myšiach a v najbližšom čase začnú klinické pokusy na ľuďoch.

Jennifer Westová z Rice University v Houstone v časopise New Scientist vysvetlila, ako nová metóda funguje. Pozlátené kremíkové nanoguľôčky sa vstreknú do krvi a putujú v nej tak dlho, kým si samy nenájdu cieľ. Uhniezdia sa v nádorových bunkách, a keď ich zasiahne svetlo z lasera, roztavia sa. Teplo, ktoré vznikne, nádorové bunky neprežijú. Myši, ktorým vedci vniesli do tela ľudské rakovinové bunky a potom ich nanoguľôčkami a laserom zničili, boli po 150 dňoch od zásahu úplne zdravé.
Nanometer si môžeme predstaviť ako jednu milióntinu priemeru ľudského vlasu. Jadro nanoguľôčky meria 110 nanometrov a jej zlatý povrch je „hrubý“ iba desať nanometrov. Zlato je pre ľudský organizmus neškodné, a rovnako aj laserové svetlo. V mieste, kde sa stretnú, vyvolajú na malú chvíľu teplotu 55 stupňov Celzia, ktorá zničí nádorové bunky, zdravé tkanivo v ich okolí však nepoškodí.

Jennifer Westová je presvedčená, že táto metóda lekárom v budúcnosti umožní nájsť a zničiť aj veľmi malé metastázy, ktoré sa môžu dlho ukrývať v tele aj po úspešnom odstránení prvotného nádoru. Mohla by sa používať aj preventívne – napríklad vtedy, ak má žena genetické predpoklady na vznik nádoru prsníka.

Nápad vniesť do nádorových buniek „záškodníka“, ktorý by ich zničil, nie je nový. Vedci už skúšajú dopravovať do nádorov špeciálne upravené bakteriálne alebo vírusové „nákladiaky“ s výbavou, ktorá je pre zmutované bunky smrteľná. Myšlienka použiť kombináciu nanotechnológií a lasera je však úplne nová a ako vidno, veľmi nádejná. Klinické skúšky v spolupráci s firmou Nanospectra Biosciences z Houstonu by sa mali začať o 12 až 18 mesiacov. (ač)

Ďalšou obeťou Mliečnej cesty je Veľký pes

Mezinárodný tím astronómov z Francúzska, Talianska, Veľkej Británie a Austrálie objavil novú trpasličiu galaxiu, ktorá sa podľa všetkého dostala do konfliktu s našou Mliečnou cestou. Nemá však proti nej žiadnu šancu. Novoobjavená galaxia, doteraz najbližšia k našej Galaxii, má hmotnosť iba miliardu Sĺnk, čo nie je ani jedno percento hmotnosti Mliečnej cesty.

Vedci pomenovali nového galaktického trpaslíka podľa súhvezdia Veľkého psa (Canis Major), do ktorého sa jeho poloha premieta a kde kedysi mal svoje centrum. Od Galaxie je vzdialený 25-tisíc svetelných rokov a od jej stredu 42-tisíc. Keďže priemer Galaxie je asi stotisíc svetelných rokov, môžeme pomaly začať oslavovať ďalšie veľké kozmické víťazstvo. Je nepravdepodobné, že by Veľký pes ešte mohol dlho vzdorovať kolosálnej gravitácii Mliečnej cesty. Tá už súčasne „požiera“ inú trpasličiu galaxiu zo súhvezdia Strelca (Sagittarius), objavenú v roku 1994 (pozri SME z 23. 10., príloha Veda, str. 18).

Objav galaxie Veľký pes naznačuje, že Mliečna cesta sa stále vyvíja vďaka tomu, že vytrvalo pohlcuje malé galaxie zo svojho okolia. To je v súlade s predpokladmi astronómov, že veľké galaxie sa zrodili vďaka galaktickému kanibalizmu. (ač)