|
|
e-mail: |
Klávesnica budúcnosti, klávesnica snov – klávesnica Optimus |
||
|
||
|
||
Tríciové nukleárne batérie s výdržou až desať rokov Keďže akumulátorové batérie patria pri mobilných telefónoch (najmä 3G), ale aj v prípade iných mobilných zariadení, k najslabším článkom prevádzkyschopnosti, niet divu, že výrobcovia hľadajú riešenia na zvýšenie energetickej kapacity batérií, aby bolo možné operačné časy predĺžiť. Veľa sa v tejto súvislosti spomínajú palivové články, na prahu komerčného využitia je niekoľko druhov technológií, vrátane tých, čo spaľujú vodík. Nie je však vodík ako vodík. Ten, ktorý všetci dobre poznáme, je ľahký vodík (prócium), ktorého jadro tvorí len protón. V pomere 1:5000 k ľahkému vodíku sa v bežnej vode vyskytuje ťažký vodík (deutérium, D) obsahujúci okrem protónu aj neutrón a ešte omnoho zriedkavejšie sa vyskytuje izotop vodíka trícium (T), označovaný aj ako superťažký vodík (protón + 2 neutróny). Tento izotop s trojnásobkom atómovej hmotnosti ľahkého vodíka sa neblaho preslávil spolu s deutériom tým, že tvorí hlavnú náplň termonukleárnej (vodíkovej) bomby. Trícium je samo o sebe rádioaktívne, vyžaruje tzv. lúče beta, čo je vlastne korpuskulárne žiarenie zložené z elektrónov. A práve táto jeho vlastnosť inšpirovala vedcov University of Rochester v New Yorku a University of Toronto k vývoju unikátnej batérie. Princíp batérie je založený na zachytávaní elektrónov z trícia ako betažiariča na polovodičovej platničke s veľkým povrchom tak, že sa generuje elektrický prúd. Ide o podobný princíp ako u fotovoltaických článkov a autori vynálezu ho pomenovali „betavoltaickým“. Licenciu na technológiu tríciových nukleárnych batérií vlastní spoločnosť BetaBatt. Parametre, ktorá vedci v súvislosti s batériami udávajú, sú unikátne – viac ako 10 rokov prevádzky bez dobíjania (odhliadnuc od toho, že nejde o dobíjateľné články) a veľký energetický výkon predurčuje ich aplikáciu primárne v iných oblastiach než sú mobilné telefóny, alebo notebooky. Mohli by sa uplatniť napr. v kardiostimulátoroch a iných implantátoch, čím by sa obmedzili, až eliminovali dnešné chirurgické zákroky nutné kvôli výmene batérií. Obavy z rádioaktivity nie sú namieste, pretože beta žiarenie z trícia je veľmi mäkké a nie je nijaký problém ho odtieniť. Prekážku preň predstavuje aj obyčajný list kancelárskeho papiera. Na komerčné využitie si ale budeme musieť ešte nejaký čas počkať, výsledky výskumu sú však údajne veľmi sľubné. |
Niektoré vína ničia vírus chrípky |
Pozlátené nanoguľôčky a laser – zbraň proti
rakovine? Americkí vedci skúšajú netradičných pomocníkov
pri ničení zhubných buniek. Sú nimi pozlátené kremíkové nanoguľôčky
a paprsky lasera s vlnovou dĺžkou okolo tisíc nanometrov. Ich účinok
si overili na myšiach a v najbližšom čase začnú klinické pokusy na
ľuďoch. Jennifer Westová je presvedčená, že táto metóda lekárom v budúcnosti umožní nájsť a zničiť aj veľmi malé metastázy, ktoré sa môžu dlho ukrývať v tele aj po úspešnom odstránení prvotného nádoru. Mohla by sa používať aj preventívne – napríklad vtedy, ak má žena genetické predpoklady na vznik nádoru prsníka. Nápad vniesť do nádorových buniek „záškodníka“, ktorý by ich zničil, nie je nový. Vedci už skúšajú dopravovať do nádorov špeciálne upravené bakteriálne alebo vírusové „nákladiaky“ s výbavou, ktorá je pre zmutované bunky smrteľná. Myšlienka použiť kombináciu nanotechnológií a lasera je však úplne nová a ako vidno, veľmi nádejná. Klinické skúšky v spolupráci s firmou Nanospectra Biosciences z Houstonu by sa mali začať o 12 až 18 mesiacov. (ač) |
Ďalšou obeťou Mliečnej cesty je Veľký
pes Mezinárodný tím astronómov z Francúzska, Talianska, Veľkej Británie a Austrálie objavil novú trpasličiu galaxiu, ktorá sa podľa všetkého dostala do konfliktu s našou Mliečnou cestou. Nemá však proti nej žiadnu šancu. Novoobjavená galaxia, doteraz najbližšia k našej Galaxii, má hmotnosť iba miliardu Sĺnk, čo nie je ani jedno percento hmotnosti Mliečnej cesty. Vedci pomenovali nového galaktického trpaslíka podľa súhvezdia Veľkého psa (Canis Major), do ktorého sa jeho poloha premieta a kde kedysi mal svoje centrum. Od Galaxie je vzdialený 25-tisíc svetelných rokov a od jej stredu 42-tisíc. Keďže priemer Galaxie je asi stotisíc svetelných rokov, môžeme pomaly začať oslavovať ďalšie veľké kozmické víťazstvo. Je nepravdepodobné, že by Veľký pes ešte mohol dlho vzdorovať kolosálnej gravitácii Mliečnej cesty. Tá už súčasne „požiera“ inú trpasličiu galaxiu zo súhvezdia Strelca (Sagittarius), objavenú v roku 1994 (pozri SME z 23. 10., príloha Veda, str. 18). Objav galaxie Veľký pes naznačuje, že Mliečna cesta sa stále vyvíja vďaka tomu, že vytrvalo pohlcuje malé galaxie zo svojho okolia. To je v súlade s predpokladmi astronómov, že veľké galaxie sa zrodili vďaka galaktickému kanibalizmu. (ač)
|
|||